Dejiny obce Fričkovce do roku 1918
O najstaršej histórií obce sa dozvedáme z knihy Ferdinanda ULIČNÉHO Dejiny osídlenia Šariša, kde sa o obci Fričkovce píše toto:
FRIČKOVCE ležia v Bartošovskej kotline, na východnom úpätí Čergova, vo výške okolo 450 m n. m.. Najstaršia správa o Fričkovciach je v súpise port Šarišskej stolice z roku 1427. Keďže sedliacke domácnosti boli zdanené od 24 port, Fričkovce boli stredne veľkou dedinou, pričom jestvovali niekoľko desaťročí pred uvedeným termínom. Táto správa je uvádzaná pod nemeckým názvom v zmysle Fričová poruba. Je zrejmé, že sídlisko vybudovali usadlíci so Šoltýsom Fričom podľa zákupného práva. Fričkovce vznikli na majetku šľachticov z Perína v prvej polovici 14. storočia. Šoltýstvo sa tu udržalo aj v 15. - 16. stor.
Od konca 15. a v prvej polovici 16. stor. patrili šľachticom Mariášovcom, v druhej polovici 16. stor. Borhemisovcom a Darholcovcom. Postupne sa počet port znižoval, čo svedčí o schudobnení sedliakov a zmenšovaní nimi obhospodarovaných pozemkov.
V roku 1600 sídlisko pozostávalo z 20 obývaných poddanských domov a domu Šoltýsa. Koncom 16. stor. patrili Fričkovce k stredne veľkým dedinám s poddanským obyvateľstvom. V 15. stor. tu boli vybudované pivnice, ktoré slúžili na uskladňovanie vín prevážaných z Maďarska do Poľska.
Vývoj názvu obce:
- 1427 - Frychhaw
- 1773 - Fricske, Friczovcze
- 1786 - Fricschke, Fričowze
- 1808 - Fricske, Fryčka
- 1863 - 1902 Fricske
- 1907 - 1913 Alsófricske
- 1920 - Fričkovce
Obyvateľstvo sa zaoberalo prácou v lesoch, poľnohospodárstvom a značne tu bolo rozšírené šindliarstvo. V 19. stor. väčšia časť majetkov patrila bohatým gazdom, ale prevažnú časť majetkov vlastnili Forgáchovci, ktorí žili v kaštieli v Hertníku. Nakoniec sa väčšina majetkov a lesov odpredala fričkovským gazdom.
Na konci 19. stor. postihol obec veľký hlad, o čom svedčí aj prudký pokles počtu obyvateľov z tých rokov. Preto sa rozšírilo vysťahovalectvo do USA a Kanady a pretrvávalo aj v začiatkoch 20. stor.
Obec mala vlastný mlyn, pílu, družstevný dom, krčmu, školu a kostol.
V čase I. sv. vojny museli narukovať chlapi od 24 - 42 roku na srbský a východný ruský front. Boje sa dotkli aj susedných obcí, ale ruské vojsko do Fričkoviec nedošlo. Na fronte padli 9 chlapi, 9 padlo do zajatia, z ktorého sa vrátili iba dvaja. V roku 1918 v obci zavládla dvojitá radosť. Jedna z konca prvej sv. vojny a druha zo vzniku samostatnej ČSR. V školskej kronike sa spomína, že oslobodený národ stal sa k práci. Nastal čas, čas pokoja. Krutovláda Habsburgovcov prestala, nastala republika jedného slovanského národa, spolupracujúceho, Čech a Slovák, t. j. naša milá československá republika.
Prevažná časť obyvateľstva bola a je rímsko-katolíckeho vierovyznania, aj keď v začiatkoch 20. stor. tu žili židia. Kostol v obci bol najprv drevený, ale v rokoch 1821 - 1822 si ho občania s veľkou námahou prestavali. V roku 1916 v čase I. sv. vojny zobrali vojaci z veže kostola menší zvon. Ale už v roku 1921 za pomoci rodákov z Ameriky bol zakúpený v Malých Gejorciach na Podkarpatskej Rusi nový zvon.
V roku 1922 bol kostol opravovaný. V tom istom roku bola vykonaná posviacka nového zvonu. V roku 1929 pukol starý zvon, takže bol v Prešove v Železiarňach Jána Fedesma zliaty nový a starý putoval do múzea v Košiciach.
Do roku 1883 škola v našej obci nebola. Pre obce Fričkovce, Bartošovce, Hertník, Vaniškovce bola spoločná škola v Osikove.
V roku 1883 občania vybudovali v údolí potôčika na ľavom brehu rímsko-katolícku školu. Škola bola najskôr drevená. Učilo sa v nej po maďarsky. Neskôr vydala maďarská vláda zákon, aby bola školská budova vybudovaná v každej obci. V roku 1903 obec postavila murovanú školu na tom istom mieste, kde bola predtým drevená a kde stojí až do dnes. Kameň z tohoto roku je v súčasnosti na budove školy. Od roku 1918 sa vyučovalo v škole po slovensky.
Od toho času sa začína písať školská kronika, ktorú vyhotovoval Štefan Kočiš. Za účinkovania a pôsobenia tohoto správcu a učiteľa sa kultúrny život v našej obci veľmi povzniesol. Jeho zásluhou sa v obci uskutočnilo 17. septembra 1922 prvé divadelné predstavenie Zlaté Srdce od F. Urbánka. Od toho času sa pri každej slávnostnej príležitosti v obci usporadúvajú slávnosti a divadelné predstavenia. Divadelné predstavenia sa prestali nacvičovať až začiatkom sedemdesiatých rokov.
Z dňa 25. januára 1938 je v školskej kronike zápis o polárnej žiare, ktorá bola predzvesťou II. sv. vojny. Počas vojny sa boje priamo obce nedotkli. Bolo však počuť streľbu z pohoria Čergov i okolitých lesov. Mnohí z obce pomáhali partizánom v horách. Pôsobili tu partizánske skupiny Šukajeva a Čapajev.
Začiatkom školského roku 1945/46 nastáva poštátnenie škôl. Rímsko-katolícka ľudová škola vo Fričkovciach dostáva pomenovanie Štátna ľudová škola vo Fričkovciach.
Po vojne v júni 1950 prebehla v obci elektrifikácia. V letných mesiacoch 1954 bola vykonaná generálna oprava školy a taktiež oprava kostola. Dňa 12. apríla 1959 bolo v obci založené JRD. V roku 1963 bola postavená v obci budova kultúrneho domu. Od roku 1967 existuje v našej obci materská škola. V tom istom roku sa začalo s budovaním verejného vodovodu v rámci akcii "Z" sa v obci vybudovali šatne TJ na futbalovom ihrisku. Za toto obdobie v obci pôsobili dobrovoľné organizácie - najdlhšie Telovýchovná jednota a Družstevník Fričkovce. Ďalej pôsobili aktívne organizácie ako Československý červený kríž, Slovenský zväz žien a Zväz mládeže.
Od 1. januára 1990 vznikli namiesto MNV obecné úrady. Namiesto tajomníkov sa začali voliť na štvorročné obdobia starostovia obcí.
V rokoch 1988 - 1991 sa uskutočnila plynofikácia obce.
V roku 1992 sa začalo s výstavbou kanalizácie na Hlavnej ulici. V r. 1993 sa potiahla kanalizácia na Družstevnej ulici po Agrodružstvo. V tomto roku sa ihneď opravila miestna komunikácie na Hlavnej a Družstevnej ulici po výkope kanalizácie. V roku 1994 sa kanalizačné potrubie uložilo aj na ulici Kúty a tiež v tom istom roku sa tam opravila miestna komunikácia.
V roku 1989 sa začalo s výstavbou nového rímsko-katolíckeho kostola Ružencovej Panny Márie. Dňa 28. 06. 1997 bola vykonaná konsekrácia tohto kostola. Dňa 29. 06. 1997 sa konali v obci oslavy z príležitosti 570 výročia. Začali slávnostným sprievodom po obci, ktorý vyvrcholil na futbalovom ihrisku kultúrnym programom.
Obec Fričkovce má v používaní vlastnej pečate viac ako storočnú tradíciu. Najstaršia objavená pečať obce je odtlačkom typária, pochádzajúceho z roku 1868 a nachádza sa v archíve v Budapešti. Dňa 13. 12. 1994 Heraldická komisia pri ministerstve vnútra SR schválila erb obce.
Stručný prehľad vedenia našej obce od čias 2. sv. vojny až po súčasnosť:
- r. 1942 Mikuláš STACH (Richtár)
- r. 1944 Mikuláš STRAKA (Richtár)
- r. 1945 Ondrej HARČARIK (Tajomník), Jozef PETRUŠČAK ( Predseda), - Jozef ŠOLTÝS
- r. 1950 Jozef STACH (Tajomník), Ondrej HARČARIK (Predseda)
- r. 1974 Jozef ŠPIRKA (Tajomník), Ján FERTÁĽ (Predseda)
- r. 1990 p. KOCHANIK (Tajomník)
- r. 1990 Jaroslav ŠOLTÝS ( Starosta)
- r. 1994 Jozef KATRINIČ (Starosta)
- r. 1997 Jaroslav ŠOLTÝS (Starosta)
- r. 1998 Ing. Gabriela HARČARIKOVÁ (Starostka)
- r. 2002 Ján SABOL (Starosta)
- r. 2006 Ján SABOL (Starosta)
- r. 2010 Ing. Matej STRAKA (Starosta)
- r. 2014 Ing. Matej STRAKA (Starosta)
- r. 2018 Ing. Matej STRAKA (Starosta)
Foto: Zľava - Martin Puchala (poslanec), Martin Straka (poslanec), František Halečka (poslanec), Jaroslav Šoltýs (poslanec), Anna Katriničová (poslanec), Alojz Vilček (poslanec), Ján Sabol (starosta obce), Miroslav Stach (poslanec), Ing. Matej Straka (referent OcÚ)
Foto: Zľava - Ing. Miroslav Stach (poslanec), Alojz Straka (zástupca starostu obce), Jaroslav Šoltýs (poslanec), Ján Sabol (starosta obce), Martin Straka (poslanec), Ján Harčarik (poslanec), Martin Puchala (poslanec), Ing. Vladimír Iľko (poslanec), Ing. Matej Straka (referent OcÚ)
Foto: Zľava - Ing. Stanislav Harčarík (poslanec), Mgr. Martina Harčaríková (zástupca SO - poslanec), Martin Puchala (poslanec), Ing. Matej Straka (starosta), Ing. Vladimír Iľko (poslanec), Mgr. Vladimír Režník (poslanec)
Foto: Zľava - Ing. Maroš Katrinič (poslanec), Martin Puchala (poslanec), Marta Harčariková (poslanec), Ing. Matej Straka (starosta), Mgr. Martina Harčaríková (zástupca SO - poslanec), Jaroslav Šoltýs (poslanec)
Foto: Zľava - Martin Puchala (poslanec), Miroslav Pavličko (poslanec), Mgr. Martina Harčaríková (zástupca SO - poslanec), Ing. Matej Straka (starosta), Mgr. Ľudmila Balážová (poslanec), Ing. Maroš Katrinič (poslanec)