Každý z nás je akýmsi pútnikom na ceste životom. Niekedy sa zastavíme, odpočinieme si a uvažujeme, koľko sme toho už prežili a čo všetko nás ešte v živote čaká. Objavíme na svojej prejdenej ceste krásne chvíle radosti z dobre vykonanej práce. Chvíľky, ktoré ako náruč rozkvitnutých poľných kvetov by sme chceli rozdať svojim blízkym, aby sme sa spolu s nimi tešili zo svojich veľkých i malých úspechov.
Každý z Vás je jedinečný so svojimi kladnými i negatívnymi povahovými črtami. Vo väčšine však jasne prevažujú tie lepšie. Rodina bez Vašej prítomnosti a dobrosrdečnosti je ochudobnená, pretože pri terajšom pracovnom vyťažení rodičov sú babka s dedkom nenahraditeľní. Vedia pomôcť, poradiť, potešiť, žiadna povinnosť im nepríde ťažká, pokiaľ im to sily a zdravie dovolia.
V určitom zmysle starí rodičia sú v rodine nejakými rozprávkovými bytosťami, ktorí obrusujú hrany ostrých reakcií, tlmia bolesti a pridajú ešte niečo navyše k všeobecnej radosti. Vážme si ich prítomnosť, pokiaľ sú s nami a snažme sa im vrátiť aspoň nepatrnú časť toho, čo oni s takou samozrejmosťou dávajú nám celý život – lásku a nekonečnú starostlivosť.
V mene svojom, taktiež v mene OcÚ vo Fričkovciach a istotne aj v mene ostatných občanov obce Vám všetkým želám hojného zdravia, šťastia a božieho požehnania. Prajem si, aby ste boli ešte dlhé roky medzi nami a mohli ste tuna vo Fričkovciach v kruhu svojich najbližších prežiť pokojnú a slnečnú jeseň Vášho života.